Veľmi rada cestujem. Na niekoho pomery často, na pomery iného zase málo. Ale počas môjho života som mala možnosť ocitnúť sa na miestach, ktoré mi trochu zmenili pohľad na svet, konzumnú spoločnosť a prinútili ma prehodnotiť život, ktorý žijem.
- Srí Lanka
Ešte v lete roku 2017 som sa zúčastnila dobrovoľníckej stáže na Srí Lanke. Cieľom bolo vzdelávať siroty z miestnych detských domovov, aby mali lepšiu šancu zaradiť sa do spoločnosti. Do tohto obdobia približne datujem moment, kedy som sa prvýkrát začala zamýšľať nad množstvom odpadu, ktorý ako spoločnosť produkujeme. Ono je to aj očividné, že sa nad tým začneš zamýšľať, keď žiješ v krajine, kde zber komunálneho odpadu je skôr rarita. Ťažko sa predstavuje, že to, čo doma hodíte do smetného koša zrazu zázračne nezmizne, ale zostane ti to na krku. A čo s tým? Srílančania pália svoje odpadky v okolí svojich príbytkov. Uprostred pralesa. Takže neraz ťa zobudí štipľavý smrad cez otvorené okno, keď sa sused rozhodne vyprázdniť odpadkový kôš.
Na Srí Lanke, žijúc ako miestni, som si tiež uvedomila, aké rozdielne životy sa vedú naprieč svetom. Aká samozrejmosť je mať pitnú vodu z kohútika, teplú vodu v sprche a čisté, nesmradľavé ulice bez odpadkov v jarkoch. Ja osobne som mala obrovský kultúrny šok hneď po príchode a chcela som ísť naspäť na Slovensko. Zrazu som si začala vážiť všetko, čo som už nemala.
- Spojené štáty Americké
Do Ameriky som vycestovala v lete roku 2019, kedy som sa už dlhšiu dobu snažila žiť zodpovednejšie. Pripravila som sa, vedela som do čoho idem, no aj tak ma to dostalo. Ten konzum v priamom prenose, obchody s tak lacným „značkovým“ tovarom, ktorý predsa musíš kúpiť. Veď za tú cenu?! To v Európe predsa stojí o polovicu viac. Bol by hriech nekúpiť to.
Naozaj? Bol by?
- Černobyľ
V januári 2020 sme s priateľom strávili predĺžený víkend v Kyjeve, odtiaľ sme si taktiež spravili výlet do Černobyľu. A čo bolo na tom najzaujímavejšie? Moje očakávania boli, že uvidíme rozpadnuté mestá, kde nič nie je, nič nerastie a je to len taká pustatina. Ako ďaleko od pravdy. Príroda tam prekvitá, všetko je tam obrastené krovím, stromami, plazivými rastlinami. Odhliadnuc od všetkých strašných vecí, ktoré sa tam stali som si hovorila – aká škoda, že sme šli cez zimu, na jar to musí byť krásny pohľad. A poučenie? Príroda to bez nás prežije. Dokonca bude prosperovať. Sme to my, ľudia, kto sme od nej závislí.
Nad založením blogu som rozmýšľala už po návrate zo študijného pobytu Erasmus+ v Portugalsku na jar 2018. Začínala som vtedy úplne od nuly, prvýkrát som bývala mimo rodičovského domu a mohla si určovať, čo si do domácnosti prinesiem a čo v nej naopak mať nechcem. Necítila som sa však dostatočne rozhľadená v tejto problematike, aby som niekomu dávala rady. Časom som však zistila, že nikdy nebudem dostatočne spokojná s mojimi vedomosťami a ten správny čas nepríde nikdy.
Žijeme takto už 3 roky spolu s Patrikom, mojím priateľom, a niečo som sa za ten čas už stihla naučiť, odskúšať a naštudovať si. Rada by som tieto poznatky zdieľala aj s vami, mojimi priateľmi, aby ste možno aj vy získali inšpiráciu a zistili, že žiť zodpovedne nie je také ťažké. Pravdaže, nič sa nedá robiť na sto percent a ja som sa tiež neodsťahovala do lesa a nežijem tam v chatrči, nestravujem sa len bobuľami a trávou. Tak isto aj vy viete žiť plnohodnotný život a popritom podnikať kroky na zmiernenie svojho negatívneho dopadu na životné prostredie.
Na blog budem pridávať rady, tipy a triky ohľadom zero waste spôsobu žitia, novinky z oblasti klimatických zmien a rôznych pozitívnych iniciatív, vegetariánske recepty a kompletné jedálničky (meal prepping) a budem sa taktiež venovať tematike zdravia – či už mentálneho alebo fyzického.
Ak ťa ktorákoľvek z týchto tém zaujíma a si dostatočne zvedavý/á, nezabudni ma sledovať. Vždy keď vyjde nový článok, dozvieš sa o tom ako prvý/á na Instagrame a Facebooku, kde ma môžeš aj kontaktovať alebo mi môžeš poslať správu aj cez LinkedIn.