V prvom rade, zber biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu (BRKO) nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Už od roku 2016 je táto povinnosť súčasťou slovenskej legislatívy. Doteraz však viaceré obce a mestá uplatňovali výnimku o “ekonomickej neúnosnosti” procesu zberu a vyhli sa tak zavádzaniu opatrení spojeného so zberom BRKO. Preto je možné, že zber kuchynského bioodpadu je pre viacero ľudí novinkou.

Od 1.1.2021 však spomínaná výnimka zo Zákona o odpadoch vypadáva a medzi výnimkami zostali len obce (resp. ich časti), ktoré:

  • zabezpečujú energetické zhodnotenie odpadov (činnosť R1 podľa Prílohy 1 zákona t.j. spaľovanie),
  • preukážu, že 100% domácnosti kompostuje svoj odpad,
  • preukážu, že nemôžu vykonávať zber z dôvodu technických problémov (historické centrá alebo riedko osídlené oblasti).

V prvom bode sú to Bratislava a Košice, ktoré svoj komunál energeticky spaľujú a Prešov, ktorý čiastočne spaľuje v Košiciach. Pre tieto mestá platí výnimka s časovým obmedzením zavedenia opatrení (BA, KE – rok 2023, PO – rok 2022). Z novely Zákona o odpadoch tak vyplýva, že povinnosť s triedením začne po novom platiť pre zhruba 80 % samospráv, čo už je teda väčšina územia Slovenska. K doterajším farebným kontajnerom na triedený zber odpadu pribudne ďalší, hnedej farby, určený len na potravinové zvyšky z kuchyne. 

Pravdaže, keďže ide o rozsiahly, logisticky a finančne náročný krok, platí prechodné obdobie, ktoré samosprávam dáva priestor nabehnúť do systému do 30.6.2021. Obce a mestá môžu na zavedenie zmien, ako je napríklad nákup odpadových nádob alebo postavenie malej kompostárne, využiť finančný príspevok z Environmentálneho fondu EÚ.

Čo presne je BRKO?

Pod biologicky rozložiteľný komunálny odpad patria dve hlavné skupiny, ktoré treba rozlišovať:

  • biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad (napr. tráva, lístie, drevný odpad, vypletá burina, piliny, slama, rezané a izbové kvety, …)
  • biologicky rozložiteľný kuchynský odpad (napr. tepelne upravené aj neupravené zvyšky potravín rastlinného aj živočíšneho pôvodu, potraviny po záručnej dobe, potraviny inak znehodnotené, …)

Treba si zapamätať, že tieto dve zložky BRKO by sa mali zbierať separátne.

Prečo práve teraz?

Pretože už by sme si konečne mali začali plniť záväzky voči EÚ. Do konca roka 2020 sme mali recyklovať aspoň 50% odpadov a do konca roku 2025 by to malo byť o ďalších 5% viac.

Je to výrazne environmentálny cieľ, v ktorom má Slovensko jedno z najväčších deficitov. Naším cieľom je priblížiť sa k obmedzeniu do 50% skládkovania do konca nášho volebného obdobia.

Ján Budaj, minister Životného prostredia SR (10/2020)

Cieľom novely Zákona o odpadoch je eliminovať a odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.

Podľa údajov Štatistického úradu sme na Slovensku za rok 2019 vyprodukovali takmer 2,4 milióna ton komunálneho odpadu, z ktorého takmer polovicu (1,1 milióna ton) tvoril zmesový odpad. Práve zmesový odpad zo 40-60% tvorí bioodpad, ktorý zväčša putuje na skládky. 

Z ekologického hľadiska je skládkovanie jednou z najhorších možností, keďže novo navezené odpady stláčajú staršie odpady v nižších vrstvách a tým zabraňujú prísunu kyslíka potrebného pre ich optimálny rozklad. Vznikajú hnilobné procesy a škodlivé skleníkové plyny (Landfill gas “LFG”) zložené z metánu (jeden z najagresívnejších skleníkových plynov zapríčiňujúcich otepľovanie planéty, 30-krát škodlivejší ako oxid uhličitý), oxidov dusíka a zo sírovodíka. Skládky zároveň znečisťujú povrchové a podzemné vody, pôdu aj ovzdušie a preto je dôležité hľadať možnosti pre ich elimináciu. 

Je až zarážajúce, ale skládky tuhého komunálneho odpadu boli v roku 2018 tretím najväčším zdrojom emisií metánu (15,1%) v súvislosti s ľuďskou produkciou v USA (zdroj). Spaľovanie je v porovnaní so skládkovaním síce lepšia voľba, avšak ani tu sa nevyhneme tvorbe škodlivých plynov, napr. dioxínu.

Spôsob zberu

Spôsob zberu kuchynského odpadu sa líši od typu bytovej výstavby, ktorá v obci prevažuje:

  1. Dominujú rodinné domy (Individuálna bytová výstavba) – vhodný je tzv. „vedierkový“ zber. Domácnosti od zbernej spoločnosti dostanú vedrá s objemom 7 – 25 litrov ako aj kompostovateľné vrecká na primárne separovanie. Naplnené vrecká obyvatelia pripravia pred dom na odvoz.
  1. Dominujú bytové domy (Komplexná bytová výstavba) – na vyhradené plochy pribudnú hnedé nádoby v objeme 120, 240 alebo 660 litrov.

Zber bude prebiehať v rôznej frekvencii podľa potreby konkrétnych samospráv, minimálne však raz za 14 dní a čistenie nádob je potrebné po každom zbere. Požiadavky na frekvenciu zberu stanovuje Príloha č. 10b k vyhláške č. 371/2015 Z. z. vzhľadom na ročné obdobie a typ zbernej nádoby.

Spracovanie bioodpadu

Na Slovensku sa bude bioodpad zhodnocovať dvomi spôsobmi – v priemyselných kompostárňach, v ktorých vznikne kvalitný kompost, ktorý sa následne môže využiť pri úpravách parkov a verejných zelených plôch, alebo v bioplynových staniciach, kde sa vďaka spaľovaniu odpad premení na čistejšiu elektrickú energiu a teplo.

Rukou k dielu musia prispieť aj domácnosti

Táto povinnosť sa netýka len samospráv, ale predovšetkým našich domácností, keďže my sme tvorcovia tohto odpadu. Čo teda patrí do kuchynského bioodpadu a čo nie?

Každá samospráva však môže uplatňovať rôzne podmienky zberu, keďže si zber zabezpečujú vo vlastnej réžii a preto je dôležité overiť túto informáciu. Vieš tak spraviť jednoducho cez stránku svojho mesta, ktoré tieto informácie uvádza vo Všeobecne záväznom nariadení (“VZN”) resp. prostredníctvom iných informačných kanálov. 

Je veľmi dôležité, čo budeme vkladať do hnedých nádob. Znehodnotený bioodpad zakázanými potravinami alebo plastmi koniec koncov skončí na skládke, čomu sa chceme pravdaže vyhnúť. Navyše, uloženie odpadu na skládke niečo stojí. Znížením skládkovania mestá v konečnom dôsledku šetria peniaze svojich obyvateľov. 

Aby ti vyseparovaný odpad v kuchyni nesmrdel, nehnil a nelietali okolo neho mušky, treba mať na jeho separovanie vhodný smetný kôš. V najideálnejšom prípade sa odporúča “vedierkový” zber kuchynského bioodpadu. A keďže nie je vedierko ako vedierko, odporúčam ti >tento článok< od JRK, v ktorom sú na praktickom príklade porovnané dostupné alternatívy. Ak uprednostňuješ zber odpadu priamo do vriec, pamätaj, že musíš použiť kompostovateľné vrecia a nie plastové. 

Viacero miest, ako napríklad Žilina (zdroj), pripravilo pre svojich obyvateľov “štartovacie balíčky”, pozostávajúce z košíka na kuchynský odpad, biologicky rozložiteľných vreciek a návodu ako správne triediť bioodpad.

Zdroje:

[1] https://www.minzp.sk/tlacovy-servis/tlacove-spravy/tlacove-spravy-2017/tlacove-spravy-januar-2017/na-slovensku-pribudnu-hnede-kontajnery-biologicky-rozlozitelny-odpad.html 
[2] Zákon č. 460/2019 Z.z, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
[3] Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
[4] Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 348/2020 Z. z. upravujúca vyhlášku č. 371/2015
[5] Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona o odpadoch 
[6] https://www.minzp.sk/spravy/zavedenie-triedeneho-zberu-kuchynskeho-odpadu.html 
[7] https://www.odpady-portal.sk/Dokument/105459/zakon-sa-zmenil-obce-sa-uz-triedeniu-kuchynskeho-bioodpadu-nevyhnu.aspx 
[8] https://www.teraz.sk/slovensko/envirofond-poskytuje-dotacie-pre-samosp/511261-clanok.html 
[9] https://www.netfinancie.sk/a/zmeny-v-odpadovom-hospodarstve-pre-domacnosti/ 
[10] https://nasebio-eko.sk/ako-triedit-kuchynsky-bioodpad-a-co-do-neho-patri/?fbclid=IwAR1Z2P7HAnUTPC2TMUH5HDzLFmdaV3I_UuPmYMwRXyzxx69LCqvD7sBi_j4 
[11] https://ekonomika.pravda.sk/ekologia/clanok/575726-do-kontajnerov-na-bioodpad-nepatria-velke-kosti-ani-zvysky-jedla-v-obaloch/ 
[12] https://www.zemito.sk/blog/ako-triedit-bio-odpad-v-roku-2021–zemito-vam-poradi-ako-na-to/ 

Mohlo by sa vám páčiť:

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *